Kedysi pradávno, keď som mnou trieskala puberta a neskôr vysokoškolský život, rada som zašla s partiou do krčmy. Po niektorých neblahých skúsenostiach som sama pre seba vyvodila dve základné pravidlá. Po prvé - nepiť na lačný žalúdok. Po druhé - nemiešať. Nikdy. A potom som vyrástla. Alkohol mi nechutí, smrdí a bolí z neho hlava, tak načo si kaziť zdravie.
Keď Irena zazvonila, práve som piekla deťom palacinky. V novej modrej zástere s červenými lienkami. Ich deti a naše deti dokázali za päť minúť vysypať dva koše hračiek a rozhádzať ich po celej izbe. Á čo, nech sa hrajú. Manžel nakukol do izby a vidiac fľašu, opýtal sa: „Čo je to?" Rakija z hrozna od Željkovho otca. Chcel ochutnať. Ja fakt nepijem, no s návštevou vošla do izby aj akási veselá atmosféra. Tak asi si dám jednu demänovku. Susedia tento farebný mok ešte nikdy nepili. Manžel si štrngol len raz a odišiel zase vedľa k počítaču pracovať na projekte, tlačí ho termín. Deťom som pootvárala griskalice, kadečo na hryzkanie. Druhá demänovka. Nestihla sm sa najesť. Nevadí, keď odídu, dojem tie palacinky. Deti si posadali okolo nás a chceli kresliť. Kreslí aj výtvarníčka Irena. Kreslí aj hudobník Željko a bavíme sa. Uuups, po tretej demänovke je fľaša prázdna, veľa v nej totiž nebolo. „Možno by sme už mali ísť. Kedy dávaš deti spať?" pýta sa Irena. Je pol ôsmej. To máme ešte hodinku čas. Hm, rakiju nechcem. A oni becherovku ešte nikdy nepili. Chutí im. Smejeme sa. Deti sa jašia. Marí sa mi, že bolo 21.15, keď odchádzali.
Zobudila som sa, keď chcel ráno starší syn cikať. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že mi je zle. Lienkovaná zástera hodená na koberci. Pri posteli miska. V hlave hukot, v bruchu kŕče. Pondelok. Vďaka Ti, Bože, štátny sviatok. Žiadna škôlka, žiadna práca. Neviem, ako som návštevu vyprevadila. Neviem, ako manžel umýval deťom zúbky a ukladal ich spať. Viem len, že som hrubo porušila dve základné pravdilá a je mi neskonale zle. Hnusne. Fuj. Otvorím dvere do obývačky prepojenej s kuchyňou. Hračky rozmetané ako po výbuchu. Na stole tri fľaše, farbičky, roztrúsené oriešky... Je väčší bordel v izbe či v mojom tele? Fuj, fakt sa nevládzem vystrieť a chodím ako obrátené „U"čko. Môžem manželovi bozkávať ruky, že to v ten deň zobral za mňa, kým ja som sa zvíjala v posteli.
Ako sa to mohlo stať? Alkohol, najmä ak ho neviem piť, je svinstvo. Jed. V každej bunke cítim otravu. Dnes je utorok. Už som tri krát zahryzla do chleba a fyzicky som na tom lepšie. V duši mi je však stále zle a cítim tam Samé SSS...Slabosť. Sychravosť. Smútok. Strach. Slzy. Suseda... Dnes podvečer sa k nim ideme trochu pohrať. Deťom sa u nich páči, dostanú džús a griskalice. A dúfam, že malá zmena prostredia a rozhovor na mňa zapôsobia antidepresívne. Som si istá, že dva plus dva sú štyri. A som si istá, že alkohol mám nadlho, nadlho hlboko v paži.
