Poštár Peter alebo srbská pošta trochu inak

Autor: Mária Vrška | 3.12.2013 o 14:31 | (upravené 3.12.2013 o 14:40) Karma článku: 8,85 | Prečítané:  929x

Raz som potrebovala súrne poslať list zo Srbska na Slovensko. Na pošte pri okienku hovorím: „Molim vas, ekspres, brzo“. „Šta?“, nechápavo na mňa hľadí pán v modrej košeli. „First class,“ vysvetľujem. A pán s nebeským pokojom v tvári odvetí: „Ne postoji.“ Akože to sa nedá, neexistuje. Buď obyčajne alebo doporučene. Spadla mi sánka. A pochopila som, že s tou poštou to nebude až taká sranda.

 

Za tie roky som si vytvorila o srbskej pošte veselý farebný obraz a mám nejaké zásady. Už mi nie je divné, keď list do Košíc príde až o desať dní. Ani ma už netrápi, keď objemnejšiu obálku dostanem všelijako dotrhanú a prelepenú, colníci si robia len svoju prácu. Šeky chodím platiť radšej do banky, lebo pri poštovom okienku si za službu účtujú pekný dinárik navyše. A radšej využívam blízke vysunuté pracovisko než budovu hlavnej pošty, menej sa načakám. Teraz však potrebujem z Bratislavy pretransportovať balíček s piatimi ťažšími knihami. Platiť vysoké poštovné a čakať týždeň či dva, to sa mi nechce. Tak ako na to?

 

Spomenula som si na výbornú možnosť, potrebujem však zohnať v slovenskom hlavnom meste jednu, jedinú ochotnú dušu, ktorá by do akcie investovala svoj čas a trpezlivosť. Odmena - čokoláda pri osobnom stretnutí a hrejivý pocit z dobrého adventného skutku. Hurá, Helenka potvrdila, že jej Peter by teda ochotný bol. Inštrukcie? Len dva kroky. Dva jednoduché kroky, na ktoré sa však v dnešnej dobe už hocikto len tak nepodujme. Prvým krokom je vybrať sa na Koceľovu ulicu, kde tam a tam čaká krásny balíček piatich kníh. Trochu prechádzky, trochu fitnesu, lebo čosi to aj váži. Druhý krok má podúlohy A a B. Po A, zatelefonovať bratislavskej sekretárke minibusu do Srbska a dohodnúť s ňou miesto a čas prebratia zásielky. Po B, opäť sa prejsť, tentoraz na dohodnutú zastávku a predať šoférovi busu balíček s mojou adresou. Všetci ochotne pracujú v môj prospech a ja sedím doma. Knihy pricestujú až pred moje dvere a ja za túto službu platím 5 eur. Osobne ďakujem šoférovi, v duchu som vďačná poštárovi Petrovi. Balíček je v suchu a ja premýšľam, či bolo potrebné otravovať ľudí a riešiť to tak komplikovane.

 

Je lepšie čakať desať dní na papierik v schránke, že si mám ísť prevziať na poštu balík a zaplatiť dvetisíc dinárov? Alebo je jednoduchšie napísať dva maily s prosbou a zainvestovať päť eur a čokoládu? Druhá možnosť u mňa tentoraz vyhráva. Pozdravujem poštárov na celom svete, chválim služby slovensko-srbského minibusu a na stupienok víťazov patrí poštár Peter, človek, ktorého som v živote nevidela.

 

PS: Jeho manželku, Helenku z Belehradu, pozývam na kafu sa ratlukom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?