Pokazená oslava

Autor: Mária Vrška | 17.12.2013 o 14:05 | (upravené 17.12.2013 o 14:19) Karma článku: 8,78 | Prečítané:  1172x

Včera som zo schránky vytiahla lístoček od poštára. Oznámenie, že ma nenašiel doma a mám si prísť na poštu prevziať doporučenú zásielku. Čo? Kto by už čo mne posielal tu do Srbska doporučene...

 spreadshirt.net

 

Vošla som do izby a kým sa na sporáku varilo pravé kravské mlieko, čumela som na lístok a premýšľala. Žiadny dôležitý list nečakám. Časopis mi vždy vsunú priamo do schránky. Hádam nikoho zo známych nenapadlo posielať vianočnú pohľadnicu doporučene. Výsledky tej jesennej súťaže budú až o týždeň. Skoro mi vykypelo mlieko, keď som na to prišla. Viem, viéééém!!! To bude určite úradné oznámenie, že mi konečne schválili srbské občianstvo a som teda právoplatná Srbka! Na toto oznámenie čakám už celé veky. Ešte pred piatimi rokmi som podala prvú žiadosť o občianstvo, ďalšie tri roky som sa musela pravidelne hlásiť na cudzineckej polícii, dopĺňať dokumenty a platiť mastné poplatky. Pred rokom mi inšpektor Srđan veselo oznámil, že papierovačky skončili, podmienky sú splnené, všetko je kamsi odoslané a teraz už len musím čakať na oznámenie v schránke, že som Srbka. A ja som čakala a čakala ako pako, aj som sa bola neskôr informovať, ako sa veci majú a dostala som len odpoveď pokrčením ramien: „toto už nie je v mojej kompetencii, musíte čakať." A práve pred pár dňami som na celú záležitosť veľmi silno myslela, takže som to k sebe privolala, pritiahla. Asi od radosti vybozkávam nášho šibnutého psa.

No počkať, takáto vec sa stáva raz v živote a treba to patrične osláviť. Zajtra večer mám voľno. Veľká kinder torta z Mediusu, kafe, džús, nejaké slané griskalice, mala by som upiecť aj gibanicu alebo proju. Či radšej pizzu? Hm, tak o šiestej večer by to bolo super. Zavolám svokrovcov a Baceho. Vesnu s deťmi, Irenu s deťmi... to máme spolu 13 ľudí. A nikomu dopredu nepoviem, prečo ich pozývam. Šupa! Tak už som Srbka... keď im to prezradím, možno mi aj vytryskne slza dojatia. A dám si to biele tričko Srbija. Bude tá dvojkilová torta stačiť? A pozvem ešte niekoho?

Dnes som sa cestou na poštu tešila ako malé decko. Keď to bude čierne na bielom, musím potom zbehnúť do obchodu a všetkých obvolať. Balóny asi kupovať nebudem, to už by bolo priveľa. Aj keď... deti by sa pohrali. Podávam lístoček pani za okienkom, tlak mám 220 a usmievam sa ako pripečená. Pani sa šikovne pohrabe v regáloch a podáva mi malý balíček. Od prekvapenia jej neviem prečo ďakujem po anglicky. „Čo? To čo je toto?" pýtam sa samej seba so skysnutým úsmevom. Odosielateľ - mama, Bardejov. Mama, mňa z teba porazí! Žiadna torta, žiadna Serbia. Vianoce sú v plnom prúde a akože by starí rodičia neposlali vnúčatkám darčeky pod stromček. Nuž, štafetu radosti podávam do rúk mojim deťom, na Slovensko posielam ďakovnú sms a dobre, že som nestihla kúpiť tortu. Zo sklamania nad vlastnou naivitou a nad rýchlosťou srbských úradov by som ju totiž celú zožrala sama.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?