Ďakujem, už nemám záujem!

Autor: Mária Vrška | 20.2.2014 o 14:20 | (upravené 20.2.2014 o 14:25) Karma článku: 7,49 | Prečítané:  1335x

Pomaly balím kufre a na celý mesiac cestujem preč. Kvôli ceste kupujem aj malé drobnôstky, darčeky. Piatok. Prechádzam Svetosavskou ulicou, pristavím sa pri kuchynských potrebách a z výkladu na mňa žmurká pekná biela misa s oranžovo-hnedými kvetmi. Vchádzam dnu.

 

Obchodík je malý, predavačka milá, ukazuje mi všelijaký nový tovar. Zháči sa, keď jej poviem, že ma zaujíma iba tá misa z výkladu. Posledný kus. Aby však natiahla ruku k mojej nádobe, musela by odsunúť neveľký regál s poličkami, na ktorých je tovar. „Prosím vás, príďte inokedy," hovorí. „Zajtra tu bude aj kolega, on to ľahšie odsunie." Dohodneme sa, že mi misu určite vyberú a odložia. Som trošku sklamaná, ale čo už.

 

Sobota. Nemám čas ísť zase na Svetosavsku, ale kolega určite regálik hravo odsunul. Nedeľa, zatvorené. Pondelok, tu v Srbsku štátny sviatok. Utorok, idem kúpiť misu. Tentoraz sa pri výklade zháčim ja, oranžovo-hnedé kvety na mňa stále žmurkajú. S otáznikmi v očiach vchádzam dnu. Pani hneď vstáva od pultu a skomolene vysvetľuje čosi, čomu ani nerozumiem. Usmejem sa. „Nema veze, doćiću sutra," a naozaj myslím vážne, že prídem zajtra, lebo o misku pre starú mamu mám fakt záujem.

 

Streda. Pri pohľade do výkladu sa naštvem. Ani nevchádzam dnu, len sa cez otvorené dvere informujem, ako sa veci majú. Pani vstáva a previnilo pokrčí plecami. „Ponáhľa vám to? Ešte to kolega nevybral..." Nedarí sa mi nahodiť úsmev. Nedarí sa mi skryť rozhorčenie. „Nema veze," klamem, že to nevadí a hneď sa otáčam na odchod.

 

Manžel vie, že som veľmi netrpezlivá ... ale toto už nemá nič spoločné s trpezlivosťou. Predavačka sedí, ťuká do mobilu, iných zákazníkov práve nemá... veď ja sama by som mohla za 30 sekúnd odtiahnuť ten regál a vystrieť ruku R za predmetom P. Nechápem. Usmiata pani ochotná ukazovať mi aj tovar, ktorý nepotrebujem... a neochotná odtiahnuť o pätnásť cm kovový stojan s plastovými lievikmi.

 

Štvrtok. Starej mame som kúpila bledoružové dreváky. Kuchynské potreby som obišla. V myšlienkach som poslala bozk smutnej mise, ktorú nebudem mať. Just, kvôli jednej čiernovláske...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?