Zvláštna láska

Autor: Mária Vrška | 6.3.2014 o 22:06 | (upravené 6.3.2014 o 22:14) Karma článku: 12,31 | Prečítané:  693x

Okraj mesta, rieka Topľa, pol siedmej večer. Tmavé úseky bez domov, bez ľudí. Raz a dva, raz a dva... rýchlo prekladám nohami a pri brade sa rytmicky mihoce žltý zips športovej bundy. Na chrbát mi zažiaria dva reflektory. Potím sa. K mostu to mám ešte ďaleko. Biele auto ma pomaličky obchádza, pre istotu si všímam poznávaciu značku aj siluetu šoféra. Keby teraz vystúpil a namieril na mňa slzný plyn... Hm, moja nová láska má okrem endorfínov aj kúsok adrenalínu.

Minulosť: Neznášam beh. Človek fučí, telo sa trápi a nakoniec je z toho len kyselina mliečna. Ani fitko nemá zmysel, načo tam dvíhať železá a bicyklovať na jednom mieste. Aerobik ešte ujde, ale dlho ma to skackanie nebaví. Pilates - hotová nuda. Na plavárňach neznášam smrad chlóru, mám z neho stiesnené pocity. A vlastne pred vodou mám obrovský rešpekt, ktovie čo sa mi stalo v minulom živote. Viem, že s mojou váhou treba niečo robiť. Ale šport mi nevonia. Tak nebudem jesť keksíky a vypijem viac vody, to má tiež efekt. Tralalá, dve tehotenstvá rok po roku. Iks iks el.

Potom: Zľakla som sa. Nemôžem takto ďalej žiť so svojim telom. Komu by sa chcelo celé dni vláčiť so sebou v taškách štrnásť fliaš vody? Ešteže som sebakritická a viem, sama to nezvládnem. Zapísala som sa na redukčný kurz. Možno vyhodené peniaze, možno krok k úspechu. Prísny tréner, úspešný športovec, naoko odmeraný. Chce výsledky. Počúvam, makám, dúfam, dôverujem. Po skončení kurzu ostávame v kontakte. V mozgu mám nainštalovaný nový program, volím zumbu. Poznám chuť potu, radosti, spokojnosti. K tomu kondícia a nové kamarátky. Super, no ne?

Dnes: Príchod 15 nula, nula. Sme na dlhšej dovolenke mimo môjho domu. Vybaľujem. Unavená, neaklimatizovaná. 18 nula, nula cítim v tele zvláštne vibrácie. Nedá sa im odolať. Potrebujem cítiť rytmus, záťaž, pľúca, svaly. Obliekam bundu so žltým zipsom a skôr než vybehnem na päťkilometrovú trať okolo rieky, zapnem si čas na stopkách. Tik tak, raz a dva, raz a dva ... dávka prúdi žilami.

Počas behu premýšľam, čo sa to stalo. Kedy sa to stalo. Ako to, že ja dnes s radosťou športujem. Je to strach, že zjem čokoládku a zajtra budem mať o pol kila viac? Je to chémia, lebo endorfíny sú ako ópium? Hrablo mi v bedni a hrám sa na nový životný štýl? Zvyšujem si sebavedomie úmerne so zlepšovaním kondície? Je pol siedmej večer, rieka a prítmie. Beh ma nebolí, beh ma teší. Výborná čistiareň hlavy. Zaplavujú ma iskry hormónov šťastia, hotová láska. Zvláštna láska. Začína pršať, cítim pokoj a som šťastná, že v tejto romantike ma čaká ešte kilometer do cieľa. Pohyb je liek, oslava, základ života...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?