Kedysi som pravidelne pozerala české Prostřeno a VIP zprávy, ale už ma to nebaví. Jediný Čech, ktorý u mňa dodnes boduje, je Jan Kraus so svojim červeným gaučom. Slovenské správy som prestala sledovať už dávno, strata času. Stačí, keď si na spravodajských www prečítam aktuálne titulky a zriedka ma niečo zaujme natoľko, že si článok aj otvorím. Čo mi v tej večernej posteli však výborne prečistí hlavu, sú jednoduché, farebné a veselé show. Asi sa ani nehanbím za to, že som jednou zo sliepok, ktoré na tieto relácie čumia. Lebo po náročnom srbskom dni s troma chlapmi v dome si ozaj zaslúžim súkromný mozgovo-prečisťovací relax.
Pravidelne som teda sledovala Bučkovcov, pani Anka mi bola sympatická a Janove hefty boli fakt vtipné. Slnko, seno, slanina ma až tak nebralo... Mama, ožeň ma! bola tiež pohodovka, aj keď krátka, no niektoré postavičky stáli za to. Zaujímavé boli aj seriály Dr. Dokonalý, Pod povrchom, Keby bolo keby či z času na čas Panelák. Vôbec ma však neoslovili také bomby ako farmári, vyvolení, talenty... ani nemám záujem v sebe hĺbkovo bádať, prečo tomu tak je. Televíziu zo Záhorskej Bystrice nesledujem odvtedy, čo svoj archív prehodila na Voyo, lezú mi na nervy. No veľká vďaka za troch bezchybných stylistov, ktorí ma svojimi komentármi pobavia každý večer pracovného týždňa. Nákupné maniačky je relácia na jednej strane o ničom - babenky sa preháňajú po nákupných centrách, míňajú prachy, je to o konzumizme, plytkosti, ohováraní, reklame...a možno trochu aj o móde. Keďže som však plná protikladov, ktoré k sebe patria, patrím teda k pravidelným divákom aj ja. Prečo? Po náročnom dni žienke domácej dobre padne popozerať sa na farby, skrine, topánky - hlavne, že je u mňa doma večer už ticho. Sledujem, ktorá zo žien mi je najsympatickejšia, ktorá je skromná či namyslená, bez vkusu či prehnane in, ktorá sa vie kultivovane vyjadrovať a najviac ma zaujmú baby, keď sa mi v niečom podobajú. Keď majú peknú tvár, vyholenú polovicu hlavy, etno šatník, martinky na nohách alebo zdravý názor, za ktorým si stoja. Stylistov komentovať nebudem, sú „sladkí" (ako sa v Srbsku hovorí) a už by som sa len zamotala do poetizmov. Čo mi je však najvtipnejšie - manžel sa pridal k sledovaniu relácie so mnou. Jednak chcel vidieť, aký druh programu sa tentoraz podieľa na mojom osobnostnom rozvoji, jednak sa v tej posteli chcel privinúť bližšie. A Nákupné maniačky nám veselo vymývajú mozgy ďalej a sprevádzajú nás už nielen večer cez obrazovku, ale aj počas bežných denných situácií:
1. vypnem počítač, zakryjem sa perinou, zhlboka vzdychnem a hovorím: „Daj mi 500 eur a tému." 2. „A prečo nechceš tie topánky z Boreli? Veď vyzerajú úplne ako Dr. Martens a sú lacnejšie." „Snáď si nebudem kupovať fejky. Čo by na to povedal Kimlička?" 3. „Kúpila som si blbú maskaru. Navyše táto je big a ja som chcela long. Ešteže nebola drahá." „To ťa v Maniačkách doteraz nenaučili? Radšej si kúp drahšiu, ale kvalitnú."
Nuž, dnes ide ďalšia časť na tému Cica v čižmách. Skôr, než svoje viečka sklopím k spánku, určite sa pokochám nad krásami piatich víl sprevádzaných ironickými poznámkami bratislavského stylistu. Apropo, nie je v každom z nás kúsok nejakého maniaka?