Politika ma nezaujíma. Poteším sa správam, že na návštevu nášho Srbska prišiel Čaplovič, Lajčák, Fico... ale to len z dôvodu blízkej spojitosti s mojou rodnou hrudou. Nepozerám správy, nesledujem titulky v e-novinách a že sa chystajú voľby, to viem len vďaka surfovaniu po blogu. Dnes som si prvý krát naklikala zoznam kandidátov a -nesmejte sa, prosím, poznám iba 4 mená. Z toho troch hneď odpisujem len kvôli vonkajšej nesympatii, bez dôkladného skúmania ich kampane, sľubom či politickej minulosti. Keď si predstavím ich tváre, slovník a spôsob vystupovania ... nemám záujem dať im svoj cenný hlas. Kto je Fischer, Mezenská, Šimko a spol., neviem. Mám si ich všetkých prácne vygoogliť, kým mi dve deti skáču po hlave?
Ostáva teda štvrté meno kandidáta, ktoré mi niečo hovorí. Viac ho poznám z divadla než z politickej scény, no zdá sa mi, že je to inteligentný, kultúrny pán, ktorého podobizeň si ako-tak viem predstaviť na poštovej známke. Ale je to skutočne on, môj výherca spomedzi všetkých? Či mám radšej po večeroch zodpovedne študovať profily ostatných uchádzačov o môj vzácny hlas? Hm, len keby sa mi chcelo... lebo keď si radšej naťukám Profesionálov, určite sa nasmejem viac.
Nuž teda, kandidátov je štrnásť a ja som jedna. Mám ešte mesiac a pol na premýšľanie, komu z nich obrazne podám svoju ruku. A aby som bola v obraze, asi začnem sledovať správy, lenže aj tu je otázne, ktorý kanál či noviny si vybrať. Dilema... a zase dilema.
