Okuliare nosím asi dvadsať rokov. Rámy mením tak raz za tri až päť rokov. Iba raz sa mi polámali, inak je to vždy dôvod módny, túžim vyzerať aj sa cítiť trošku inak. Kovové, plastové, čierne i červené, občas nosím aj šošovky. Pred tromi rokmi som kupovala nový rám v Bardejove. Môžem predpokladať, že ceny sú tam nižšie ako v Bratislave, kde som fungovala dlhý čas. V mojom rodnom meste na východe Slovenska som obehala všetky optiky, sesternica mi robila módnu poradkyňu a ledva som našla rám, ktorý sa mi páčil, sedel na nose aj za ušami a aj cena bola z tej nižšej astronomickej dimenzie. Mala som pocit, že predavačkám už vadilo, že si tak dlho vyberám, skúšam jeden rám aj tri krát, stojím, premýšľam... No bodaj by nie, veď ide o môj nový look a nestojí to zopár šupiek. Nakoniec som si vybrala. Stredná kategória, cena rámu 80 eur. Cena za jedno sklo 40 eur... spolu neuveriteľných 160 eur. K tomu štyri dni čakania, pretože rám so sklami sa musí kamsi poslať, v predajni nie je k dispozícii potrebný stroj. Nuž dávam veľký pozor, aby som si doma na tento poklad nesadla.
O tri roky neskôr, Stará Pazova, Vojvodina. Vyhrala som v jednej súťaži sto eur. Paráda, čo s nimi? Bardejovské okuliare sú už aj poškriabané, rozhegané, okukané. Vstupujem do optiky. Mladá baba vstane od pultu s úsmevom. Pootvára mi stojany, šuflíky a nechá ma, nech hľadám, skúšam. Vysvetlí mi, že tamto sú mužské rámy a hentam drahé, exkluzívne, ktoré stoja v prepočte okolo 100, maximálne 150 eur. Vraciam sa k stojanom s bežnými značkami. Rámy sú moderné, farebné, plast aj kov, tvary od výmyslu sveta. Po štvrť hodine mi jeden kus sadne ako ...oné na šerblík. Predavačka sa pýta, či sa chcem s novým rámom odfotiť, aby som videla svoju tvár aj v ďalšej podobe - človek sa inak vidí v zrkadle a inak na fotke. Súhlasím, cvak, cvak, pozriem, som spokojná, fotky vymaže. Beriem. Čierny, po stranách s jemným motívom a nemôžem uveriť, že stojí 20 eur. A nie je to kolekcia z roku 1980. Nechápem. Pýtam sa na sklá. Všetko prekontroluje, dioptrie, cylinder, núka mi s ochrannou vrstvou. Cena? 50 eur za pár. Spolu 70 eur. Pritakávam, kupujem. „Sadnite si," povie milo, otočí sa k akémusi stroju, chvíľku ticho pracuje a o päť minút mi podáva novučičké okuliare. V púzdre zadarmo.
Bola som tam pol hodinku. Okrem mňa stihla vybaviť ďalších troch zákazníkov. Doma sa ani neprezúvam, hneď mierim k zrkadlu, šmátram v kabelke po novom púzdre a neverím. Vôbec nerozumiem politike, ekonómii, marketingu, trhu. Nechápem, prečo chlieb i mlieko stoja na Slovensku rovnako ako tu. Nechápem, prečo som tu získala okuliare za polovičnú cenu aj zlomkový čas než v Bardejove. Ale veľmi dobre viem, kde si pôjdem vybrať ďalší rám, keď mi raz tieto okuliare doslúžia.
