Bardejov ma stále prekvapuje

Autor: Mária Vrška | 6.8.2019 o 23:31 | (upravené 6.8.2019 o 23:54) Karma článku: 6,29 | Prečítané:  2499x

Pri mestskej turistike sa človek v Bardejove nenudí. Stačil jeden deň, aby som sa opäť zamilovala do starých kamenných hradieb či budov, z ktorých sála energia storočí.

Počas dvojtýždňovej návštevy sme sa už s deťmi nasýtili aj návštev, obchodov, ihriska, aj zábavného centra či výletíkov do okolia. Napríklad ísť pešo z Tehelnej, cez Kamennú horu, kde je vyhliadkový posed a potom sa spustiť do Bardejovských kúpeľov – to je naša rituálna prechádzka každé leto.

„Chalani, mali by sme konečne využiť tie kultúrne poukazy,“ zamávala som im lístkami a vydali sme sa na potulky do historického centra. Vždy, keď vojdem na námestie, som ohúrená jeho silou. Najradšej by som si sadla do kaviarne a v tichu pozerala okolo seba. Krása!

„Mamááá, poďme najprv tam, kde majú rysa,“ povedal mladší. Ide o Prírodovednú expozíciu Šarišského múzea na Rhódyho ulici. To múzeum si pamätám ešte z čias základnej školy, keď som sa tam na exkurzii buchla do sprievodcu Martina. Po tridsiatich rokoch sa však matka s deťmi pozerá na exponáty inak.

 

Po necelej hodinke máme na pláne minúť ďalšie poukazy v mestskej radnici,kde je Šarišské múzeum s trvalou historickou expozíciou „Slobodné kráľovské mesto“. Takmer nedýcham, keď ma len sklenná tabuľa delí od Právnej knihy z roku 1473. Hrubá, ručne maľovaná nádhera.

 

„Toto sú katove meče. Predstavte si, že kedysi dávno pradávno ozajstný kat držal presne tieto meče a stínal s nimi ľuďom hlavy,“ ukazujem na zbierku a teraz nedýchajú synovia.

Ak by som si mohla z múzea niečo zobrať, určite by to bol prsteň kráľovnej Alžbety. V roku 1895 ho Sissi darovala bardejovskému rím.-kat. farárovi, ktorý sa volal Anton Korány. A ešte by som sa chcela dotýkať prstami tých starých kníh, chcela by som ich ovoňať... a chcela by som si dať také okuliare, ktoré by ma vtiahli do života v meste pred 700 alebo 500 rokmi. Nakoniec som si len z múzea kúpila knihu Antona Marca „Bardejov 1320 – 2020, História, povesti a legendy mesta i okolia“ za prijateľných 10 eur.

 

Ďalšou zastávkou bola kofola v Libresse Lövy. Kedysi tam bolo aj kníhkupectvo Radosť. Príjemné posedenie pod vymaľovanými múrmi historickej budovy, vraj jednej z najkrajších na námestí. Ok ceny za nápoje, milý majiteľ, ktorý interiér zariadil zaujímavými detailami (výstavka klobúkov, zarámovaný Denný režim v nemocnici, umelecké plagáty či namiesto stoličiek  gauče rôznych farieb a druhov) a moju pozornosť upútal aj očividne stály zákazník, nejaký undergrounďák.

Neodmysliteľnou súčasťou tohto výletu bola aj Bazilika sv. Egídia z 13. storočia. Synov ani tak nezaujímal interiér kostola, ktorý je mimochodom taký priestranný a majestátny, že tažko nájsť na Slovensku podobný... ale chceli sa štverať hore dlhými, úzkymi točitými schodíkmi (kde vzniká veľká zábava, keď sa v strede stretnete s oprotiidúcou skupinkou turistov), ktoré vedú na kostolnú vežu. Obrovské zvony, okolo sivé holuby, vôňa prastarých múrov... a potom závan čerstvého vzduchu a pohľad z výšky.

 

Hneď vedľa Baziliky je malý parčík a ulička Johna Lennona. A hneď pod touto uličkou je Severná bašta a pri nej fontána. A pri fontáne zmrzlina. A ihrisko.

 

Na jeden deň dosť mestskej turistiky. Bardejov ma stále prekvapuje. Že ho poznám od detstva – a predsa ma vždy očarí, vždy sa mi podlomia kolená, keď kráčam okolo hradieb a vstúpim na námestie. Namiesto záverečnej bodky jedno vyznanie... Pred časom sa mi páčila pieseň New York od Alicie Keys. Púšťala som si ju dokola a zrazu som do tej melódie vsúvala moje slová, o mojom meste.

 

Keď vchádzam do mesta,

do stredu námestia,           

som zrazu nemá.                    

V nádychu dejiny,

Bardejov jediný,          

mám ťa - a nemám.

Princezná pod klenbami,

príbeh v hradbách za nami,

s láskou si ťa nosím.

Naše stopy pri baštách,

v nočnom víre nemám strach,

sme v spomienkach bosí.

 

Vraciam sa zrelá                                                   

a nechcem veľa,                                                    

odpiť z vás musím.                                               

Mesto sa mení,                                                       

ja tam v kameni                                                             

staré nájsť skúsim.                                                                                                                                                                                       


Odchádzam zrelá,                                                 

tak som to chcela,                                                  

ty nie si sám.                                                         

Prekrásne miesto,  

poklad pod hviezdou,

čo v srdci mám.                                              
                                             

Bardejov,
aj bez mnohých slov
oddávna viem,

mesto snov,

živých prameňov,

bozk dať ti chcem…

 

V starom meste z dávnych čias,
všetko nevie nikto z nás,

čo sa tu stalo.                  

Okolie je plné správ,

otvor oči, no tak vrav,

je ti to málo?

 

Múry chránia život, pulz,

každý hľadá ten svoj kurz,

stále tu bývam.                 

A v uliciach nádherných,

tajíš dych, tajím dych,

pod vežou snívam. 

Vraciam sa zrelá

a nechcem veľa,

objať vás musím.                                              

Mesto sa mení,

tam pri kameni    

neplakať skúsim.         

                                                                                                                                   

Odchádzam zrelá,

tak som to chcela,

vždy sa smiem vrátiť.

Nádherné miesto,
poklad pod hviezdou

nedá sa stratiť.

 

Bardejov,
aj bez mnohých slov
oddávna viem,

mesto snov,

živých prameňov,

bozk dať ti chcem,

že ďakujem.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Polícia zasahalovala u Jankovskej, zobrali jej mobil

Štátnu tajomníčku spomína aj Kočnerova komunikácia so Zsuzsovou.


Už ste čítali?