V našom meste funguje zopár donášok. Pizza, pljeskavice v žemli, sendviče... Ale toto je iná trieda! Varená, domáca strava. A za skvelú cenu. Naťukala som ich stránku a tri hlavy sa sklonili nad dislpej-menu. Utorok, klik.
Starší syn si vybral pilav sa piletinom (mäsové rizoto). 400g rizota, k tomu 2 dcl polievky, 200g kapustový šalát a 160g žemľa. Srbi ku všetkému jedia pečivo, aj k zemiakom, aj k ryži... Cena za komplet menu 270 dinárov. Toť 2,30 eur.
Mladšieho zaujala fotka bečkej šnicle (viedenský rezeň), k tomu tiež polievka, opekané zemiaky, šalát, žemľa. Za rovných 300 dinárov / 2,55 eur.
A ja som chcela vyskúšať slatki kupus sa svinjskim mesom (sladká kapusta a mäso) len za 230 din / 1,95 eur. V ponuke bez polievky, bez šalátu. Nevadí, netreba.
Vytočila som telefónne číslo, ozval sa starší pán a bol veľmi milý. Všetko si zapísal, aj adresu a čas, kedy si želáme obed prevziať. Na záver veselo dodal, že sa už na objednávke pracuje. Kedže bola cena za jedlo vyššia ako 500 dinárov, donášku sme mali zadarmo. Fešný šofér nám pri dverách zazvonil presne v dohodnutý čas. Super služba, no nie?
Prevzali sme si tri úhľadné papierové škatule. V každej boli plastové nádobky s presnými porciami. Plus plastový príbor a servítka pekne zabalené v sáčku. Zrazu som si uvedomila, že okrem papierových škatúľ je to všetko ťažkorozložiteľný odpad. A tak v našom koši skončilo sedem plastových nádobiek rôznej veľkosti.
Žemle boli krásne, veľké, mäkké... ale opäť ma pichlo pri srdci, že sú z bielej múky (veď ja som to dobre vedela už z internetu). A pritom sa snažím bielej múky čo najmenej.
Polievku som nemala, ale mladší syn ma s radosťou nechal dojesť zopár lyžíc. Bola teplá, slaná... a zdalo sa mi, že zo sáčka. Nechcem kuchárov uraziť, ale od domácej supky sa to líšilo.
Keď som položila na tanier dva menšie rezne, syn zatlieskal. Hurá, mňam. Mama bola spokojná. Lenže po štvrťhodine ostali na tanieri takmer dva celé rezníky, zopár zemiakov, celá žemľa a nedojedený šalát. „Ja som už plný, viac nechcem,“ povedal štíhly druhák. Mimochodom, rezne boli dobré, kúsok som si dala ja a zbytok zjedol večer náš kocúr.
Keď som pred druhého syna položila pilav, mal slzy v očiach. „Na obrázku to vyzeralo celkom inak,“ sťažoval sa. Nakoniec však takmer celú porciu zjedol. Aj keď to vyzeralo ako biela rozvarená kaša, chuťovo ju ohodnotil na 6 bodov z 10.
Moja kapusta s mäsom bola ok, ja som veľmi nenáročný jedák – hlavne ak nemusím variť. Žemle sme mali ešte dnes na raňajky s vajcom. Šalát čaká v chladničke.
„No deti, čo hovoríte na taký obed? Objednáme si tam aj nabudúce?“ pýtam sa a sama uvažujem, aké boli plusy a mínusy tohto „skvelého“ nápadu. Moji kolegovia si často objednávajú obed práve na tejto stránke a sú veľmi spokojní. Aj ja som bola spokojná s prívetivosťou, rýchlosťou, cenou. Jedine škoda, že sa to nedojedlo všetko a že po obede ostal kôš plný plastu. A áno, možno si tam objednám aj nabudúce, v nejakej núdzovej, krajnej situácii.
A čo na obed dnes? Naporcovala som kuracie stehná a na youtube pozerám Marcela Ihnačáka v Lidl kuchyni, recept vyzerá super. Vďaka tomuto fešákovi budeme mať dnes na obed aj krémovú omáčku, huby a hrášok. Letím už k sporáku... a ak by ste chceli googliť dobryobed.rs, sorry, musite si názov najprv preložiť do srbčiny.