Deň predtým mi volal známy: „Máš zajtra večer čas? Máš diktafón? Príď tam a tam...“ Vraj jedinečná príležitosť pozhovárať sa v Starej Pazove, v Srbsku, s bratislavským poetom. Nemala som ani potuchy, kto je Ondrejička.
Keď sme sa stretli, prekvapil ma. A to viackrát. Svojim vekom, výzorom, galantnosťou, no najmä hlasom. Má prekrásny hlas, jemný a príjemný. Pokojný a upokojujúci. Keďže som ho vôbec nepoznala, porozprával mi o sebe všeličo. A prekvapil ma aj svojimi knihami, veršami... niektoré básne mi prečítal. Poviem vám, ten vie skladať slová! Také obrazy, momenty, rýmy – dávno som nepočula také dobré veci. Hovoril mi aj o epigramoch, niektoré mi predniesol spamäti a myslím, že keby ma doma nečakal muž, ešte by som toho Ondrejičku počúvala a počúvala... Nakoniec mi daroval svoju zbierku Krajina diamantov, do ktorej sa mi milými slovami podpísal a rozlúčili sme sa.
Doma som si o ňom dodatočne všeličo vygooglila. Aj zopár epigramov, ktoré ma nadchli. Dovolím si z nich niekoľko uverejniť:
Erik Ondrejička
Opitá planéta
Položte mi ruky prosím dole na zem.
Na štyroch akosi predsa lepšie vládzem
spomaliť kolotoč opitej planéty.
Keď ju riadne držím na štyroch zapretý.
Posledný sud
Víno vraj vždy bolo a dovtedy bude,
kým sa nestretneme pri poslednom sude.
Len stále nevieme, či k súdnemu snemu
ten sud prigúľajú a či len nás k nemu.
Ranné správy
Nad naším územím z večera do rána
treba rátať s prvým preletom bociana.
Kto sa chce dozvedieť, kam sa bocian vráti,
nech sleduje ranné správy o počatí.
Spoločné užívanie
Kto to, Bože, vnukol mužom takú radu,
že sa radšej delia s hocikým o mladú,
ako by mali mať vernú a žiarlivú,
čo si iba pre nich vytiahol z archívu?
Zverokruh lásky
Pes býva úžasný, no niet nad oslíka.
Ťahá, tlačí, nosí a len občas híka.
Aj kôň je výborný. Aj poslušnosť kravy.
Stačí si len vybrať, čo z nás láska spraví.
Pomyslela som si – veď sú to len štyri verše, s peknou myšlienkou... spočítala som si slabiky, všimla rým AABB... a skúsila som to aj ja. Nechcela som Ondrejičku kopírovať, len som chcela otestovať svoj talent, či by som vôbec epigram dokázala napísať. Dovolím si z mojich pokusov niekoľko uverejniť:
Mária Vršková
Svadba
Otázka je jasná. Tak nie? A či áno?
A keď potom človek vstane v jedno ráno,
prst mu zdobí zlato. No vzápätí nato
vycúvať už niet kam. Sláva zlatým klietkam.
Spoznanie
V práci všetko klape. Kolektív sa smeje,
kým nehorí termín. Lebo potom zle je.
Z nadhľadu si hľadím, kto je aký v strese.
Väčšinou sme mnohí jak opice v lese.
Virtuálna láska
Mám mailovú lásku. Veľmi pekne píše.
V predstavách ju vodím do srdcovej skrýše.
Keď raz láska zvetrá a spadneme na zem,
jedným klikom všetko veľmi rýchlo zmažem.
Beh
Behám trikrát v týždni, hlavu mi to čistí,
že to nie je ľahké, to si buďte istí.
Mám najväčší problém, keď lenivosť klope.
Tu pomôže iba mať gebuľu v kope.
Ženy
Ak chceš ženu z koča, tak nachystaj si bič.
Inak chce hneď vládnuť a ty budeš jej nič.
Neviem, či je výhrou, ak chceš ženu z voza.
Možno si raz povieš, že je riadna koza.
Upratovanie
V tichu mozog skladám, perom píšem zoznam,
keď v tlaku dňa padám. Už chýba len oznam:
Vážení občania, z technickej príčiny
otvorím o chvíľu. Vstup nie je povinný.
O sile
Kto ide na doraz, veľmi ľahko spadne.
Kto nemá silu vstať, ten ostáva na dne.
Smutné je pozerať, aký sme kto slaboch,
zo dna sa zodvihnúť – to chce silu za dvoch.
Moje epigramy zostali zabudnuté v šuflíku. Možno by som ich mala premenovať na erikgramy – ako spomienku na Erika, ktorý tiež svojou troškou prispel k tomu, že dodnes s láskou chytám a skladám slová.