Pred pár rokmi som ani poriadne nevedela, čo je to výzva na dotáciu. Ale okolnosti zahrali svoje, našla som na internete nemenovaný úrad, ktorý dotácie poskytuje vo veľkom – a to v oblasti, ktorej sa dosť a rada venujem. Skúsila som to. Napísala som si vo worde projekt, snažila som sa formulovať myšlienky tak, aby text úradníkov zaujal a nejaké to euro mi odklepli. Že sú pedanti a profíci, to mi bolo jasné už na začiatku, keď som sa musela na ich www zaregistrovať a k tomu vyžadovali o.i. aj preskenovaný občiansky a kartičku z banky. Po vstupných formalitách som sa dostala k elektronickej žiadosti. Mala 4 strany, musela som podrobne vyplniť osobné údaje, detailný opis projektu, očakávaný prínos, typy výdavkov, presný finančný rozpočet, údaje o mojej banke, čestné prehlásenie... no zapotila som sa, kým som papiere vyplnila. Poslať elektronicky, klik. A povinne aj v troch kópiách poštou.
Odmenou za túto námahu mi o pol roka bola informácia, že môj projekt schválili. Budú ho dotovať. Hurááá! Onedlho prišla zmluva na 5 strán a keď som si ju prečítala, sama sebe som sľúbila, že zmluvné podmienky musím poriadne a načas splniť, aby som nemala problémy.
Keď som dostala peniaze na účet, hneď som ich vybrala. Musela som s nimi najprv zájsť do zmenárne, aby som mala v hotovosti srbské dináre. Lenže ja, trúba, som ich nerozmenila všetky naraz, ale postupne, podľa potreby. A potom som pomaly a s radosťou zrealizovala to, čo som si naplánovala. Z každého pohybu, kde som peniaze minula, som si odkladala účty, faktúry, čestné prehlásenia. Za nákupy, služby, honoráre. A keď som cieľ splnila a všetky prachy minula, strašilo ma, že teraz musím nejako prehľadne zdokladovať tých asi 20 účteniek a vyhlásení. Originály všetkého si nechať, kópie zbierať pre dotačný úrad.
Začala som laicky – vytlačila som si výpis z banky, ktorý dokazuje, že po zdanení a odpísaní poplatku banke mi prišla suma nižšia ako je uvedené na zmluve. Potom som si vyrobila tabuľku, do ktorej som písala:
stĺpček A – výdavok na čo
stĺpček B – suma v eurách
stĺpček C – suma v dinároch
stĺpček D – dátum realizácie
stĺpček E – číslo dokladu v prílohe
stĺpček F – poznámka
Tabuľka končila sumárom a presne do desatinného miesta mi museli sedieť eurá s dinármi. Na prvý pohľad jednoduchá matematika. No v praxi som sa s tým riadne zdržala.
Potom som vo worde laicky napísala Vecné vyhodnotenie projektu, kde som v pár vetách vychválila, aký to malo zmysel a prínos a že všetko dopadlo ok.
Doložila som presne očíslované kópie účtov, faktúr, čestných vyhlásení. Stáť pri kopírke s takým množstvom papierikov, mala som o zábavu postarané.
A je to. Nič viac podľa mňa nie je potrebné. Všetko som uložila, preskenovala, vytlačila... aby som každý dokladík mohla poslať na úrad aj mailom, aj poštou a aj si nechať u seba rovnaký balíček v šanóne. Bola to fakt riadna otrava, dať to všetko dokopy!
O pár týždňov som dostala mail, hoci písaný veľmi milým tónom, ale nepotešil ma. Po formálnej stránke bolo treba niektoré veci vypísať inak. V prílohe mailu ma čakali 4 formuláre. Na každý bolo treba napísať meno, názov projektu, číslo zmluvy. V jednom ma čakali otázky, kde bolo potrebné podrobne sa rozpísať o realizácii, prínose, cieľoch. V druhom vyúčtovanie v ich tabuľke, pod ktorou bola legenda s ôsmimi vysvetlivkami. V treťom bolo treba zakrúžkovať prehlásenia a podpísať sa. Vo štvrtom doplniť informácie o spolufinancovaní z iných zdrojov. Plus musela som doplniť kópie lístkov zo zmenárne a dokázať, kedy bol aký menový kurz. A to všetko mi muselo v tabuľke vyfinancovania do haliera sedieť. A to všetko potom ešte okopírovať, aby som mala aj pre seba do šanónu, aj pre nich do poštovej obálky. Pomóóóc, pomóóóc...
Radosť z úspechu, že mi schválili dotáciu, sa v závere mení na trpkastú príchuť byrokracie. Papiere, papiere, papiere... usb, kopírka, zošívačka, podpisy, obálka, adresa, počítač, new folder, save as... Malo toto všetko zmysel? Budem žiadať o peniaze aj nabudúce? Čo mi to prinieslo? Komu som rozdanými honorármi pomohla? Obohatila som sa ja?
A viete, z čoho mi je najviac do smiechu? Že som mala veľké oči a vtedy pred rokom som podala žiadosti na štyri projekty. A všetky štyri mi schválili. Z posledného, štvrtého, na môj honorár ostalo smiešnych 31,50 eur. A teraz celý ten kolotoč s vyúčtovaním dotácie ma čaká ešte trikrát. Môj smiech je vlastne zúfalý škrekot... so slučkou na krku sa dusím.
