Projekt úspešný, autor mŕtvy

Autor: Mária Vrška | 8.9.2019 o 23:15 | (upravené 8.9.2019 o 23:23) Karma článku: 3,55 | Prečítané:  1405x

Keď človeku schvália dotáciu na nejaký projekt, to je radosti! No keď nadíde čas dokladovania a vyúčtovania, je to rovno na slučku...

Pred pár rokmi som ani poriadne nevedela, čo je to výzva na dotáciu. Ale okolnosti zahrali svoje, našla som na internete nemenovaný úrad, ktorý dotácie poskytuje vo veľkom – a to v oblasti, ktorej sa dosť a rada venujem. Skúsila som to. Napísala som si vo worde projekt, snažila som sa formulovať myšlienky tak, aby text úradníkov zaujal a nejaké to euro mi odklepli. Že sú pedanti a profíci, to mi bolo jasné už na začiatku, keď som sa musela na ich www zaregistrovať a k tomu vyžadovali o.i. aj preskenovaný občiansky a kartičku z banky. Po vstupných formalitách som sa dostala k elektronickej žiadosti. Mala 4 strany, musela som podrobne vyplniť osobné údaje, detailný opis projektu, očakávaný prínos, typy výdavkov, presný finančný rozpočet, údaje o mojej banke, čestné prehlásenie... no zapotila som sa, kým som papiere vyplnila. Poslať elektronicky, klik. A povinne aj v troch kópiách poštou.

Odmenou za túto námahu mi o pol roka bola informácia, že môj projekt schválili. Budú ho dotovať. Hurááá! Onedlho prišla zmluva na 5 strán a keď som si ju prečítala, sama sebe som sľúbila, že zmluvné podmienky musím poriadne a načas splniť, aby som nemala problémy.

Keď som dostala peniaze na účet, hneď som ich vybrala. Musela som s nimi najprv zájsť do zmenárne, aby som mala v hotovosti srbské dináre. Lenže ja, trúba, som ich nerozmenila všetky naraz, ale postupne, podľa potreby. A potom som pomaly a s radosťou zrealizovala to, čo som si naplánovala. Z každého pohybu, kde som peniaze minula, som si odkladala účty, faktúry, čestné prehlásenia. Za nákupy, služby, honoráre. A keď som cieľ splnila a všetky prachy minula, strašilo ma, že teraz musím nejako prehľadne zdokladovať tých asi 20 účteniek a vyhlásení. Originály všetkého si nechať, kópie zbierať pre dotačný úrad.

Začala som laicky – vytlačila som si výpis z banky, ktorý dokazuje, že po zdanení a odpísaní poplatku banke mi prišla suma nižšia ako je uvedené na zmluve. Potom som si vyrobila tabuľku, do ktorej som písala:

stĺpček A – výdavok na čo                                                                                          

stĺpček B – suma v eurách

stĺpček C – suma v dinároch

stĺpček D – dátum realizácie

stĺpček E – číslo dokladu v prílohe

stĺpček F – poznámka

Tabuľka končila sumárom a presne do desatinného miesta mi museli sedieť eurá s dinármi. Na prvý pohľad jednoduchá matematika. No v praxi som sa s tým riadne zdržala.

Potom som vo worde laicky napísala Vecné vyhodnotenie projektu, kde som v pár vetách vychválila, aký to malo zmysel a prínos a že všetko dopadlo ok.

Doložila som presne očíslované kópie účtov, faktúr, čestných vyhlásení. Stáť pri kopírke s takým množstvom papierikov, mala som o zábavu postarané.

A je to. Nič viac podľa mňa nie je potrebné. Všetko som uložila, preskenovala, vytlačila... aby som každý dokladík mohla poslať na úrad aj mailom, aj poštou a aj si nechať u seba rovnaký balíček v šanóne. Bola to fakt riadna otrava, dať to všetko dokopy!

O pár týždňov som dostala mail, hoci písaný veľmi milým tónom, ale nepotešil ma. Po formálnej stránke bolo treba niektoré veci vypísať inak. V prílohe mailu ma čakali 4 formuláre. Na každý bolo treba napísať meno, názov projektu, číslo zmluvy. V jednom ma čakali otázky, kde bolo potrebné podrobne sa rozpísať o realizácii, prínose, cieľoch. V druhom vyúčtovanie v ich tabuľke, pod ktorou bola legenda s ôsmimi vysvetlivkami. V treťom bolo treba zakrúžkovať prehlásenia a podpísať sa. Vo štvrtom doplniť informácie o spolufinancovaní z iných zdrojov. Plus musela som doplniť kópie lístkov zo zmenárne a dokázať, kedy bol aký menový kurz. A to všetko mi muselo v tabuľke vyfinancovania do haliera sedieť. A to všetko potom ešte okopírovať, aby som mala aj pre seba do šanónu, aj pre nich do poštovej obálky. Pomóóóc, pomóóóc...

Radosť z úspechu, že mi schválili dotáciu, sa v závere mení na trpkastú príchuť byrokracie. Papiere, papiere, papiere... usb, kopírka, zošívačka, podpisy, obálka, adresa, počítač, new folder, save as... Malo toto všetko zmysel? Budem žiadať o peniaze aj nabudúce? Čo mi to prinieslo? Komu som rozdanými honorármi pomohla? Obohatila som sa ja?

A viete, z čoho mi je najviac do smiechu? Že som mala veľké oči a vtedy pred rokom som podala žiadosti na štyri projekty. A všetky štyri mi schválili. Z posledného, štvrtého, na môj honorár ostalo smiešnych 31,50 eur. A teraz celý ten kolotoč s vyúčtovaním dotácie ma čaká ešte trikrát. Môj smiech je vlastne zúfalý škrekot... so slučkou na krku sa dusím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Výbuch plynu v prešovskej bytovke má zatiaľ päť obetí

Na miesto výbuchu smeruje premiér Peter Pellegrini

Kočnerova Threema: Sudca Sklenka sa vzdal funkcie

S mafiánom Kočnerom si cez Threemu vymenili vyše 8000 správ.

Andreja Kisku obvinili v súvislosti s firmou KTAG

Je to politická kampaň, reaguje Kiska.


Už ste čítali?