Matej z Kanady

Autor: Mária Vrška | 16.9.2019 o 23:39 | (upravené 17.9.2019 o 0:00) Karma článku: 6,38 | Prečítané:  2521x

Nedávno som sa stretla s jedným týpkom. Žije v Kanade, pol roka šoféruje obrovský kamión a zarobí si toľko, že si potom pol roka vegetí.

Rodičov má zo Srbska, narodil sa v Nemecku, žijú v Kanade. So mnou sa pustil do reči v slovenčine, čo ma dosť prekvapilo. Krásna slovenčina, s americkým prízvukom.

Stretla som ho v rámci pracovného terénu v galérii, kde jeho mama vystavovala kresby. Robila som s ním krátky rozhovor do telky, potom dlhší pre jeden týždenník a cez jeho odpovede a preklikávanie sa fotkami na fb som sa preniesla do iného sveta. Slobodného, dobrodružného, odvážneho… o akom ja môžem len pozerať filmy na Discovery.

Jeho rodičia pochádzajú zo Srbska, z vojvodinskej obce Kysáč, no keď tu v 90-tych rokoch začala vojna, odišli. Matej sa narodil v Nemecku. Keď mal štyri, presťahovali sa do Kanady. Keď mal osemnásť, začal jazdiť na kamiónoch.

Rodičia chceli, aby vyštudoval nejakú školu. Jemu sa veľmi nechcelo, ale nakoniec si  vybral európsky biznis na University of Alberta v Edmontone. Lebo raz by si možno založil vlastnú firmu, rozbehol svoj biznis. Po škole sa zase vrátil ku kamiónom.  

“Baví ma to a toto povolanie mi umožňuje žiť taký život, aký chcem. Každá jazda je nové dobrodružstvo. Často som na cestách celé dni, stáva sa, že šoférujem aj 700 km po horách bez komunikačného signálu, viem prejsť cez štyri ročné obdobia počas jednej jazdy. Je v tom veľa rizka a fyzického aj mentálneho stresu, ale aj plat je dobrý a to mi dovoľuje, aby som šesť mesiacov v roku pracoval a ďalších šesť trávim pri iných aktivitách. Voľný čas využívam hlavne na cestovanie po svete, spoznávanie ľudí a krajov, skúmam možnosti pre rozvíjanie eventuálneho biznisu. Ešte by som však chcel vyskúšať vozenie po ľade…”

Skoro rok cestoval po centrálnej, aj južnej Amerike, kde si kúpil motorku a na nej pobehal všelikde, aj po málo jazdených cestách. Kým bol mladší, veľa cestoval aj po Európe. Tento rok bol na dovolenke v Mexiku, kde si prenajal byt a strávil tam päť mesiacov. Vyberá si také miesta, kde nechodí veľa turistov. Lebo chce spoznať krajiny a ľudí v prirodzenom prostredí, bez vplyvu turistického ruchu. Keď človek cestuje sám, nikto ho neobmedzuje, ľahšie sa vynájde a prežije, hlavne ak vie jazyk. Matej sa na fakulte učil španielčinu, preto sa v južnej Amerike bez problémov dohovoril. S kamošom plánoval v Paname kúpiť malý rezort a rozbehnúť biznis, ale kým sa rozhýbali, rezort im ktosi vyfúkol.

A čo ma dostalo, že tento chlapčisko, svetobežník, ktorý by mohol ísť aj na Mount Everest keby chcel… sa často vracia do Srbska, do rodiska svojich rodičov a prarodičov. Do malej dedinky, kde má kamarátov z čias detských letných prázdnin, do rodinného domu, kde práve opravujú strechu.

“Tu mi je duša aj srdce, aj druhý domov. Cítim sa tu rovnako doma ako v Kanade, tak nemôžem to len tak ľahko zanechať, zabudnúť,” hovorí pekne po slovensky. “Ja a moja sestra sme s rodičmi hovorili po slovensky odmalička. A väčšina rodiny nám je z Kysáča, takže musíme vedieť rozprávať aj po slovensky…”

Život vo Vojvodine je podľa neho pomalší a uvoľnenejší než v Kanade. Čo sa týka provincie Alberta, veľa ľudí na juhu sa tam zaoberá agrikultúrou. “Tam to však vyzerá inak ako tu vo Vojvodine. Tu majú ľudia svoj kus zeme, o ktorý sa starajú, ale tam ak sa niekto baví agrikultúrou, nebýva v dedine, ale na salaši a všetko robí industriálne vo veľkom, inak by sa mu to neoplatilo. Na severe sa ľudia zaoberajú naftou a prírodnými zdrojmi. Veľa Kanaďanov tam chodí za prácou, lebo sa dá dobre zarobiť, ale je to ťažká práca a robí sa aj 12-16 hodín denne. Alberta je na rovine, jedine na západe máme hory Rocky Mountains. Tam je krásne aj v lete, aj v zime. V lete tam chodím s kamarátmi kempovať, v zime lyžovať. Zimy sú tam však veľmi studené, máme veľa snehu a ľadu a teploty som zažil aj do - 55 C.”

No zatiaľ si Matej užíva koniec leta v Kysáči. Predpokladá, že v Srbsku bude do októbra a možno aj dlhšie, kým sa neopraví strecha. Nemá žiadne plány, len sa vrátiť do roboty za volant kamióna, zarobiť si zase nejaké peniaze a potom sa znovu vydať na cestu voľakde do sveta. Kľudne by z tých ciest mohol robiť aj vlogy. Ja by som si ich určite pozrela.

 

foto: facebook.com/matej.madacky

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?