Korona v Srbsku

Autor: Mária Vrška | 1.4.2020 o 0:30 | Karma článku: 8,86 | Prečítané:  2821x

V posledný marcový deň v Srbsku pribudlo 115 prípadov nákazy koronavírusom a celkovo je v tejto krajine nakazených 900 ľudí. Doteraz zomrelo 23 pacientov.

Už sa ani nedá zrátať, koľko nariadení, opatrení, príkazov a zákazov vydala vláda. A každým dňom sa nariadenia menia... V meste ľudia nad 65 rokov majú úplný zákaz vychádzať zo svojich domovov, na dedine je hranica posunutá nad 70 rokov. Jediný deň, kedy môžu vyjsť, je nedeľa ráno, od 4h do 7h si môžu ísť nakúpiť do niektorých otvorených prevádzok. Pre zvyšok národa tu momentálne platí tzv. policajný čas, teda zákaz vychádzať zo svojich domovov od 17h do 5h (cez víkend od 15h do 5h). Pohyb v tomto čase majú povolené len službukonajúce hliadky a pracovníci nočných služieb, ktorí musia so sebou nosiť potvrdenie od zamestnávateľa. Za porušenie policajného času tu lietajú pokuty, v prepočte aj v stovkách eur. Obchody máme otvorené do 15h, cez víkend do 13h. Rúška a rukavice sme dostali z Číny, sú dostupné v lekárňach a cena za 1 kus nesmie prevýšiť cca 1 euro (120din)/rúško, a cca 0,25e (40din) / rukavice. Nosiť rúško tu povinné nie je, no asi polovica obyvateľstva ho nosí. Na námestí stojí veľký kontajner s dezinfekčným prostriedkom, z ktorého si občania môžu zadarmo brať do svojich fliaš. Na stránke covid19.rs sa denne o 15h aktualizujú údaje a v rovnakom čase sa denne koná live tlačová konferencia, kde predstavitelia štátu a zdravotníctva odpovedajú na otázky novinárov. Samozrejme, do školy sa nechodí, učitelia posielajú informácie o učive cez viber a mail a funguje tu vzdelávanie na diaľku prostredníctvom TV kanálov. Prezident Vučić je už taký unavený, vyhlásil, že dva dni nebude na obrazovkách...

O chvíľu tá korona vyskočí na mňa aj z chladničky, ktorá je mimochodom skoro stále prázdna. Ráno sa zobudím a nechce sa mi vstávať, nechce sa mi riešiť zase ten istý kolotoč. Čo na raňajky? Obchod, riad, káva. O deviatej pozriem na viber a podľa inštrukcií učiteľky sa začínam učiť s druhákom. Delenie v obore do sto. Podstatné mená. Srbčina, pesma Bolesnik na tri sprata. Prírodopis, divé zvieratá. Keď druhák po jeden a pol hodine šťastný vstane od stola, sadá si ku mne štvrták. Delenie viacciferným číslom. Zámená. Srbčina, Treći pismeni zadatak – Moje omiljeno godišnje doba. Svet okolo nás – Suroviny a materiály. Tu učenie trvá dlhšie. Zrazu zistím, že je dvanásť hodín a treba expresne variť, lebo o 13,30 musím sedieť v práci. Varenie je pre mňa katastrofa, depresia. Cestoviny s tuniakom a čau. Do redakcie vchádzam spotená. Pracujem v krízovom režime, musím urobiť len to najnevyhnutnejšie, krátke tv správy po slovensky a zopár obsahov do rádia – zase samá korona. Riaditeľ oznamuje, že výplata bude meškať 5 až 10 dní. Do 17h musím byť doma, lebo začína policajný čas. Doma si umyjem ruky, vyleštím kľučky alkoholom a už zo dverí vykúkajú radostné detské hlavy, hurá, mama je doma. Čo bude na olovrant? A na večeru? Prať, vyvesiť, zvesiť. Pozametať. Umyť. Vyniesť. Odložiť. Šialený kolotoč. Rozdiel medzi bežným kolotočom a korona je ten, že počas bežných dní môžem ísť k Vesne na kávu. Deti sa tam pohrajú a ja zrelaxujem. Alebo môžem ísť kúpiť hoci len odličovacie tampóny a pokojne sa prechádzať pomedzi police s farebným voňavým tovarom, ktorý môžem bez strachu obchytkávať. Alebo môžem zobrať deti do Foky na quatro stagioni. Také oddychové drobnosti... a vláda mi to teraz zakazuje robiť.

Prezident Vučić sa bojí, aby sme neskončili ako Taliani. Vo svojich príhovoroch sa tvári skormútene, akoby na koronu vymrelo pol Srbska. Podľa najnovších zákulisných informácií zvažuje vydať 24-hodinový zákaz vychádzať, ktorý má vraj platiť dva týždne. Dnes boli v médiách palcové titulky, že od vyhlásenia mimoriadneho stavu bol dnešok najhorší, lebo za posledný deň zomrelo na covid až 7 ľudí a bolo potvrdených 115 nových prípadov. Ľudia sú vystrašení neistou budúcnosťou, sú smutní, unavení omieľaním tej istej témy dookola. Aj ja som unavená, a čaká ma nové ráno s rovnakými otázkami.

„Mama,“ hovorí starší syn, „tá korona mi všetko zničila, aj futbalové tréningy, aj šachový turnaj, recitačnú súťaž a školský výlet. A pôjdeme vôbec v lete na Slovensko?“

Pozerám von oknom a hľadám tam kdesi kúsok optimizmu. Aspoň kúsoček, na najbližší deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?