reklama

Vysielanie naživo

Rok a pol robím v médiu, v podmienkach, kde sa takmer všetko púšťa do záznamu. Dnes som mala prvé trojhodinové vysielanie naživo – a bola to extáza!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ťažko sa dá porovnávať veľký profesionálny mediálny dom s malým lokálnym domčekom. Rozdiely sú vo financiách, zamestnancoch, technickom vybavení, asi aj v systéme, organizácii práce a profesionalite. O to ťažšie je porovnávať médium na Slovensku so slovenským médiom, ktoré funguje v zahraničí. V Srbsku, v časti Vojvodina, žije okolo 55 tisíc vojvodinských Slovákov. Práve v týchto dňoch si Stará Pazova pripomína 250. jubileum od príchodu prvých Slovákov na toto územie. Je obdivuhodné, že tu fungujú slovenské školy, kostoly, obchody, časopisy a aj rádiotelevízie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naša malá RTV Stará Pazova vysiela väčšinu dňa po srbsky, ale každý deň má vyhradený krátky vysielací čas aj po slovensky. V televízii denne krátke správy a raz týždenne hodinová relácia zo sveta spoločnosti a kultúry. V rádiu tri hodinky denne. A v slovenskej redakcii prakticky len dve redaktorky. Systém a organizácia práce tu funguje tak, že sa správy papierovo pripravia poobede, pričom hodinu a pol texty skladám, prekladám, tvorím, upravujem, sledujem, dopĺňam. Potom úprava zovňajšku, príprava štúdia a nahrávanie na kameru. Kartička z kamery putuje do strižne, vystrihnú sa chyby, dodá sa obrazový materiál, zvučka, výsledok skontrolujem a až potom sa správy nahodia do programu. V telke to ide o 17h, kedy ja už sedím o poschodie vyššie v rozhlasovom štúdiu, kde s kolegyňou zase vopred pripravujeme program po slovensky, ktorý poslucháči počujú od 18 do 21h. Nemôžeme vysielať naživo, napríklad aj preto, lebo v rádiu robí len jedna zvuková technička, ktorej pracovný čas začína o šiestej ráno. Sny a predstavy sú jedna vec, realita a peniaze druhá. Zvykla som si...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes sa v Srbsku konali parlamentné voľby. Riaditeľ mi už tri dni vopred oznámil, že v nedeľu budem mať na starosti vysielanie v rádiu, tri hodiny naživo ráno. Nebála som sa. Naopak, tešila som sa. Pripravila som si základné údaje o voľbách a nastavila budík.

Skoro ráno boli ulice ešte tiché. V pekárni som si kúpila raňajky, v redakcii uvarila kávu, so zvukovou techničkou sme sa dohodli na kostre programu a čakala som na sedem nula nula, keď sa rozsvieti červené svetlo. Bol to nádherný pocit. Záležalo na každom nádychu, pauze, musela som byť sústredená na sto percent. Po úvodnej zahláške, pesničke, pravidelnej prvej rubrike nasledoval môj vstup o voľbách, potom som naživo telefonicky kontaktovala kolegyňu na teréne... a hra začala. Každé 2-3 minúty sme sa so zvukárkou dohodli, aký vstup ide. Začalo astronomické leto. Je svetový deň hudby. Je deň otcov. Deň kvetov. Druhý telefonický vstup. Sumarizácia voľby, štatistika... Zvukárka navrhla, keď tam už sedíme online, nech vyzvem poslucháčov, aby sa ozvali, ak chcú nejakú konkrétnu pieseň. A tak do hry vstúpili aj pesničky na želanie. Telefón v štúdiu drnčal, poslucháči boli milí a mali radosť, že sa ide naživo. Bola tu dynamika, pozitívny stres, pestrosť, radosť. Všetko išlo hladko a ja som si užívala. Ani neviem ako, prešli tri hodiny. Štúdio som musela uvoľniť kolegovi zo srbskej redakcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Domov som kráčala v eufórii. Bola som šťastná, že som mohla zažiť niečo také a vôbec by som nebola proti, ak by sa to stalo častejšie. Zároveň som sa samej seba pýtala, prečo sa mi tak páčilo vysielanie naživo, veď to by automaticky malo znamenať viac stresu a nervov.

Odpoveďou bude asi to, o čom píše Eckhart Tolle v knihe Sila prítomného okamihu. Už dávno som nebola tak silne koncentrovaná na prítomnosť, ako teraz v rádiu, keď rátam sekundy, kedy končí pieseň a ja sa hlasom spájam s toľkými dušami. Dvadsať sekúnd... tak málo, a zároveň toľko veľa.

Budem na to myslieť často. Na to, že v mojom živote je stále zapnuté červené svetlo, že treba vnímať a užívať si energiu vlny „teraz“ a záleží na tom, aký obsah do programu si vyberám. Záleží na každom nádychu, kým som „on air“.

Mária Vrška

Mária Vrška

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Čím zrelšia, tým krajšia. Od r. 2007 žijem v Srbsku, pracujem pre lokálnu RTV Stará Pazova v slovenskej redakcii. Vyšli mi 4 knihy pre deti, prispievam do viacerých vojvodinských časopisov a pozitívnu životnú energiu mi okamžite dodá Dubioza Kolektiv z Bosny. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu